Ešte pred pár rokmi by som toto slovo nechcela ani vysloviť. Ja ? Ja , že som sa cítila niekedy zle? Mne žeby niečo bolo? Že by som sa vymkla normálu ? Nikdy.
Plná energie, úsmevu, pripravená zdolať všetky prekážky sveta a pripravená byť tu pre všetkých. Dokonalá a cez túto optiku som pozerala aj na ostatných.
To len krátky úvod k mojej malej časti života.
Depresia nie je choroba. Neviem, čo by na to povedali lekári, ale keďže som z rodiny a z kruhov plných doktorov a presedela som si množstvo odborných sedení s psychológmi, psychiatrami z rodiny a s terapeutmi, či už ako pacient alebo ako študent terapie, som viac ako na sto percent presvedčená, že to nie je choroba. Ale mnohých ľudí tento názov upokojí, tak ho spokojne používajte ďalej.
Tak ako väčšine nášho nevedomého sveta sa rieši už dôsledok, rovnako je to aj pri psychických poruchách a konkrétne depresiu by som nazvala nie chorobou, ale prebudením.
Vďaka za ňu. Všetko v našom tele a v živote má význam a má svoju úlohu. Svoj zámer. Nezabúdajme na to. Všetko- či dobré alebo zlé.
Urobil si zlé rozhodnutie ? Nie, neurobil, pretože neexistujú dobré a zle rozhodnutia. Existujú iba naše rozhodnutia a tie nie sú zlé J
Kedy prichádza na scénu prebudenie-depresia, pocit nekomfortu , divné uvedomenie si samého seba, čo som to doteraz robil, prečo som to urobil?
…….
Vtedy, keď nám naša podstata, naša duša, naša prirodzenosť povie: „No moja pekná alebo môj zlatý už stačilo, už ma fakt nebaví sa pozerať na teba ako funguješ.“
Ako uznávaš úplne nepodstatné hodnoty, hľadáš to, čo nikdy nenájdeš a hlavne hľadáš a ženieš sa za niečím, čo ani nepotrebuješ. Haló, zobuď sa lebo ti ja budem robiť tak zle, až kým nepadneš na hubu a skutočne sa nezobudíš. Padneš a nebudeš chcieť vstať.
To je otázka, ktorú sa opýta psychiater. Ste apatická ? „ Áno vlastne viete mne sa nechce ani vstať a navariť.“ Tak máte depresiu a šup sem s liekmi. K liekom sa vrátim neskôr. Ak sa necháme vyšťaviť ako citrón a nemáme dostatok duševnej sily, lieky nám dokážu pomôcť.
Máloktorý doktor sa ale opýta, prečo ste apatický, prečo nemáte motiváciu vstať z postele, prečo kašlete na partnera, na deti. Prečo sa vám nechce ani variť, ani piecť, ani športovať ?
Prečo ? V prvom rade sa treba upokojiť a uvedomiť si, že nezomierate. Áno, panika + strach vás dokážu dohnať až na smrť, ale hlavne pokoj, kľud. Áno, teraz som múdra, ale poviem vám nebolo mi všetko jedno.
Tak späť k otázke prečo.
No, to je jednoduché. Vy ste niekým, kto je prirodzene osobnosťou už vtedy, keď sa narodí. A toho niekoho nikto nepozná, ale vy ste vy, už ste celistvý. Máte svoju jedinečnosť a potom príde život, rodičia, škola, systém, práca, rodina, partneri a všetci, podotýkam všetci vás chcú zmeniť na svoj obraz boží. Všetci a verte, nerobia to z nezištnej lásky, ale robia to pre svoj prospech a uznanie.
Vy už ste.
Ja si to predstavujem ako podstatu, ktorú mám niekde v oblasti brucha alebo srdca a potom je niekde vyššie osobnosť, človek, ktorého vytvoril život. Tvorenie trvá tak cca do 35, niekomu dlhšie a niekto sa tvorí a jeho ego je už tak obalené týmto systémom, že sa s dušou už ani nestretne.
No a potom niekde vyššie je naša terajšia podoba. Áno, som doktor, som vysokopostavený politik, mám kopec peňazí, rodinu, ale ležím tu teraz ako skapatý pes a nič sa mi nechce.
Ďakujte bohu, že sa vám to prihodilo. To niečo, čo vás teraz síce vyradilo z práce a z príjmu, vám pravdepodobne zachránilo život. Ak problém nezachytí psychika, potom nastupuje telo.
Psychika dá signál bunkám, tie na povel poslúchnu a začnú robiť zlobu, čím následne vzniká choroba.
Píšem to preto, aby sa ľudia s depresiou necítili ako nejaký outsideri, chudáci, slabosi, čo sa zosypali.
Tento človek dostal šancu, dostal šancu na uvedomenie si seba a toho kým je a kým chce byť.
Od mnohých ľudí počúvam, že majú migrény, nespia, točí sa im hlava. Moji milí, vy idete proti sebe. Nič viac. Idete proti sebe. Dáva Vám to zmysel. Cítite to niekedy?
A málokto počúva na tieto signály. A to je skupina ľudí, ktorí, keď to na nich skutočne príde, musia siahnuť po medikamentoch. Antidepresívna sú účinná, ale veľmi mala barlička. Opakujem malá. A verte, že sa ich predpisuje na tony a berie ich množstvo mladých ľudí a mnoho detí…. Je to veľmi smutné, lebo tým len zakrývame ich bolesť. A stačilo by s ňou len pracovať.
Lieky nám urobia službu, podajú pomocnú ruku, dokonca sa lieky dajú aj pekne vysadiť, ale bez odhalenia problému, bez terapie je to len opakujúci sa proces.
Je nutné čo najviac priblížiť tú osobu, ktorá prišla na tento svet pri narodení a zblížiť sa s tou, ktorá je z nás teraz. Prijať sa, zahĺbiť sa do detstva a do vecí, ktoré sme radi robili ako deti a nedovoliť nikomu, aby nám ich vzal.
Podajte si ruku. V dobrom, aj v zlom, aj so svojimi temnými stránkami. Bez tmy nie je svetlo a pri vstupe na zem sme prijali život v dualite. Tak si užime túto jazdu aj s našimi pádmi.
Aj keď ste otec, matka a máte deti, prácu, rodinu, ste to vy, kto je prvoradý. Nechcem, aby to znelo ako klišé. Nechcem, aby ste teraz odišli od rodiny a bežali na Bali. Pozor na to, lebo aj takéto riešenia ľudia robia, ale keď už ste dostali šancu byť už uvedomelý a bližšie k sebe, tak si rozmyslite, čo ste a čo idete robiť.
Kde sú hodnoty, ktoré majú naozaj význam, zmysel, ktoré vyjadrujú mňa osobne a to, kde sú činnosti, kde som skutočne ja potrebný, nie tie, ktoré mi niekto kázal alebo prípadne tie, kde ma chceli vidieť moji rodičia alebo tie, ktoré robia všetci lebo tak sa to má !!!!!
Možno si tu len na to, aby si rozdával objatia, možno si tu na to, aby si bol skvelým poslucháčom, rodičom, kamarátom, možno sa máš starať o kvety, kopať jamy, bývať v aute, žiť v prírode. Možno to, čo si považoval za podstatné, vôbec podstatné nie je. Možno pre druhých si bol super sponzor, super upratovačka, mama, kuchárka a podobne. Určite, ale vy tu nie ste, aby ste boli pre každého dobrý, ste tu, aby ste boli dobrý a naplnený sami pre seba. A áno, krása je v rovnováhe. Nájdi si čas na seba a svoje sny a ponúkni ostatným to, čo máš…buď nahý len s tým, čo ti je prirodzené.
Nič viac totiž nemáš. Možno vám váš partner povie, že si sa zmenil k horšiemu. Už mu totiž nevyhovuješ. No a čo … to nie je váš problém. Teraz ste to vy. Bežte do prírody a uvedomte si, že ste energia v ľudskom tele a to je jediné, čo po vás ostane. Len sa s ňou treba vedieť hrať a vyťažiť z nej čo najviac. Žite tak, akoby ste si tento váš príbeh vybrali. Je to hra, panika je úplne zbytočná .:)
Spýtaj sa svojej „ depresie“, čo ťa prišla naučiť ?