Umenie zostarnúť

Nech si kýmkoľvek, nech máš čokoľvek, nevyhneš  sa starobe. Nechcem nikomu kaziť náladu, ale aj mne už skončilo takzvané nesmrteľné obdobie a začala som si uvedomovať, o čo tu vlastne ide. Že v skutočnosti raz nebudeš krásny mladý človek, plný života, aktívny, schopný robiť, čo chceš a pritom super vyzerať. Do obdobia, kým mi nikto z blízkeho okolia nezomrel, akoby som si vôbec neuvedomovala smrť ako súčasť života.

A potom, v jednom období sa lavína spustila a ja som ochutnala, aký je to pocit stratiť kamaráta, starého rodiča alebo blízkeho.  Nechcem písať o smrti, ale o tom ako ma inšpirujú aktívni a vitálni starí ľudia a ako si predstavujem seba. Starí ľudia sú najpočetnejšia skupina ľudí, ktorá upadne do depresie. Neboli pripravení a zrazu bez prípravy sa ocitli v starobe.

Mám za to, že umenie zostarnúť spočíva v tom byť pripravený a vedieť už dnes, čo príde. Áno, môžem si povedať, že sa tak vysokého veku nedožijem alebo ako je to dnes moderné- neriešim, čo bude. Žijem teraz. Áno, žiť dnes je múdre a fajn, ale patrí k tomu aj dobre využiť čas. Pretože skúsenosti, ktoré tvrdou prácou nadobudnem, nenájdem v starobe len tak. Musím na nich pracovať už dnes.

Mimo mojich rodičov, s ktorými som denne, mi za posledné roky do života začali chodiť starší veľmi inšpiratívni ľudia. Stretla som ich v práci a práve v období, kedy som si uvedomila, že sa chcem ešte veľa v živote naučiť a že stále nie je neskoro.

V práci som spoznala pani, ktorá mala skoro 70 rokov. Vždy krásne upravená, vždy v lodičkách, vždy s krásnym šperkom a peknou vôňou. Ovládala všetky nové technológie, práca s mobilom jej nerobila problém a dokonca ani sociálne siete. Držala si štýl, držala si svoju energiu a aktivitu. Pravidelne športovala a stále športuje. Jej štíhla postava a rýchla chôdza mi ukazovali, že toto je výsledok celoživotnej práce. Možno si niekto povie, že na vzhľade nezáleží, ale ten vonkajší vzhľad ukazuje aj naše vnútro a spokojnosť.

Keby som si zavrela oči a budem ju len počúvať, budem si myslieť, že predo mnou stojí mladé dievča.

Duša nestarne, ale naučiť sa udržať mladého ducha v starom opotrebovanom tele, to je umenie. Nemáš už obal, ktorým môžeš klamať.  

Druhou mojou inšpiráciou bol muž 82 ročný učiteľ huslí. Nádherný človek, ktorému nikdy nezmizla iskra z očí. Slabo počul, ale keď hral, tak hral na sto percent presne. Počul každý jeden falošný tón. Odovzdal mi toho neskutočne veľa. Odovzdal mi to, že život po 50- tke nekončí. Bol to muž, ktorý sa do poslednej chvíle venoval kúpaniu v Dunaji, rybárčeniu a ťažkej fyzickej práci. Každá jeho veta bola pre mňa dar, ktorý mi odovzdával pri hodine huslí. Raz, keď som hrala úplne v kŕči, povedal, že husle sú ako žena. Jedna ruka je rozum a druhá je srdce. Ak nezosúladím obe, bude to škrípať.

Aj keď už nie je medzi nami, túto vetu si budem pamätať do konca života.  

Ženy, ktoré sú rady pekné, sa na starobu musia o to viac pripraviť. Muž to má jednoduchšie. Málokto rieši, že má muž šedivé vlasy a má vrásky alebo veľký pupok. My ženy chceme byť krásne, ale musíme si uvedomiť, že vonkajšia krása pominie a ostane nám len krásna duša, ktorú verím, bude vidno v našich očiach.

Je krásne zostarnúť a nebyť sám a to je vec, ktorá ma hreje pri srdci. A to je námaha, ktorú človek investuje v mladosti do svojich detí. Sme veľká rodina a naše spoločné stretnutia stoja vždy za to a dlho z týchto pocitov všetci žijeme.  Rodina ale nie je zadarmo. Každý z nás musel niečo obetovať, upustiť zo svojich požiadaviek a prijať aj druhých, aby rodina dokázala obstáť aj ťažké chvíle.

Mladosť a energiu, ktorú máme teraz, treba využiť na učenie, tvorbu, rodinu, zážitky, aby, keď bude človek starý, mal na čo spomínať a čím žiť. Venovať sa športu a zdravej strave už dnes zabezpečí krajšiu starobu. A hlavné je mať priateľov. Skutočných priateľov, ktorí s vami ostanú až do posledných chvíľ.

Správaj sa k druhým tak, ako chceš, aby sa správali k tebe. Mám rada a veľmi si vážim chvíle so staršími ľuďmi a bolí ma, keď viem, že ich priatelia odišli už navždy a častokrát sú sami. Starý človek je ako kniha, plný skúseností a zážitkov. Ak máte tú možnosť, počúvajte ich, učte sa a ukážte im, aký sú aj v tomto veku dôležitý.

Tento článok je venovaný môjmu učiteľovi huslí, ktorý už žiaľ nie je medzi nami, ale verím, že je šťastný tam, kde je a je opäť mladý.

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *